Celosvetové tempo rastu dopytu po elektrine, ktoré sa predtým očakávalo, že sa stabilizuje na 2,6 % v roku 2023, sa teraz očakáva, že sa medzi rokmi 2024 a 2025 opäť zvýši na 4 % ročne. Tento nápor dopytu možno pripísať rekordným teplotám spôsobeným klimatickými zmenami a rastúcemu používaniu umelej inteligencie (AI).
Podľa nedávneho ‚Priebežného správy o elektrine‘ zverejnenej Medzinárodnou agentúrou pre energiu (IEA) sa predpokladá, že celosvetový dopyt po elektrine sa zvýši približne o 4 % každý v rokoch 2024 a 2025. Napriek nárastu na 6,5 % v roku 2021 v dôsledku obnovy priemyslu po pandémii, sa tempo stabilizovalo na 2,6 % v roku 2023 po priemernej hodnote 2,5 % v rokoch 1991 až 2023.
Obnoviteľné zdroje energie ako vodné, slnečné, veterné a iné sa očakáva, že od roku 2025 prispejú 35 % k výrobe elektriny, prekračujúc podiel 35 % uhlia po prvýkrát. Avšak v dôsledku celosvetového nárastu dopytu po elektrine sa očakáva, že celková spotreba uhlia zostane stabilná.
Nechajúci sa niesť strmhlavím celosvetovým dopytom po elektrine, vyvolaným rekordným rastom priemernej globálnej teploty a pokrokmi v priemysle umelej inteligencie, už viedol k zvýšeniu spotreby energie kvôli skorým vlnám horúčav po celom svete.
Krajiny ako India, Čína, Európa a Spojené štáty budú svedkami významného nárastu dopytu po elektrine v dôsledku extrémnych poveternostných podmienok a priemyselného pokroku. Tento nárast dopytu je ďalej podporovaný rýchlym rastom dátových centier, predovšetkým globálnymi technologickými gigantmi a finančnými inštitúciami, ktoré investujú do technológií AI.
Spoločnosti ako Google a Microsoft podnikajú kroky na zmiernenie svojho environmentálneho dopadu prostredníctvom nákupu uhlíkových kreditov a redukciou emisií. Avšak nárastu spotreby elektriny zostáva nevyhnutným.
Výkonný riaditeľ IEA, Sadamori Keisuke zdôraznil dvojitú úlohu elektriny v hospodárstve a výrazný dopad vln horúčav vyvolaných klimatickou zmenou, zdôrazňujúc naliehavú potrebu vyššieho prienik zdrojov čistej energie na dosiahnutie medzinárodných energetických a klimatických cieľov.
Správa IEA zdôrazňuje nevyhnutnosť ukladania prísnejších noriem energetickej účinnosti, najmä v chladiacich systémoch ako klimatizáciách, na zmiernenie rastúcej spotreby elektriny spôsobenej zvyšujúcimi sa potrebami chladenia po celom svete.
Očakávaný nárast celosvetového dopytu po elektrine, hlavne podporovaný klimatickou zmenou a použitím AI, predstavuje pre budúcnosť kľúčové otázky a výzvy:
1. Ako sa bude energetický priemysel vyrovnávať s rastúcim dopytom po elektrine pri prechode na čistejšie zdroje energie?
Odpoveď: Prechod na obnoviteľné zdroje energie ako vodnú, slnečnú a veternú energiu je nevyhnutný na udržateľný rast dopytu a boj proti klimatickej zmene.
2. Aké sú hlavné výzvy spojené s vyvážením spotreby elektrickej energie a environmentálnym dopadom?
Odpoveď: Vyvažovanie rýchleho rastu dopytu po elektrine so znížením emisií uhlíka a zmiernením environmentálneho dopadu predstavuje výzvy pri dosahovaní cieľov udržateľnosti.
Výhody:
Prechod na obnoviteľné zdroje energie ponúka príležitosti na čistejšiu výrobu elektriny, znižuje závislosť od fosílnych palív a zmiernuje účinky klimatických zmien.
Nevýhody:
Udržiavanie rovnováhy medzi splnením zvyšujúceho sa dopytu po elektrine a cieľmi environmentálnej udržateľnosti predstavuje výzvy, najmä v oblastiach silne závislých na výrobe elektriny z uhlia.
Súvisiace odkazy:
Webová stránka Medzinárodnej energetickou agentúry
The source of the article is from the blog be3.sk