Mediálna gramotnosť počas volebných období a využitie umelej inteligencie (AI) pri regulácii médií tvorili program 59. zasadnutia Európskej platformy regulačných orgánov (EPRA) v Rotterdam, Holandsku.
Účastníci z Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR) sa zúčastnili zhromaždenia, ktoré prilákalo delegátov z viac ako 50 regulačných orgánov. Zapojili sa spolu s predstaviteľmi Európskej skupiny regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA), Rady Európy, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Európskej audiovizuálnej observatórii.
Diskusie fóra sa zamerali na výzvy spojené s zvyšovaním mediálnej gramotnosti, posilňovaním mediálnej nezávislosti a meniacim sa obrazom regulácie médií. Bola formulovaná integrovaná stratégia, zameraná na potrebu regulačných orgánov prispôsobiť sa zmenám tým, že budú naďalej dodržiavať zásady nezávislosti, neformality a spoločných úsilí, ako uviedla predsedkyňa EPRA Mari Westland.
Stratégie na boj proti falošným správam boli tiež kľúčovou súčasťou programu. Gabriela Naplatanova podrobne opísala preventívne plány RVR na riešenie dezinformácií, čo odráža proaktívny prístup regulačných orgánov k zachovaniu integrity pri spotrebujúcej a šíriacej médií, najmä v kritických časoch volieb. S integrovaním technológií AI je regulačný rámec pripravený na významné zdokonalenia, s cieľom podporovať mediálnu gramotnosť a nezávislý žurnalizmus v čoraz digitálnejšej a AI-ovou érou.
Dôležitosť mediálnej gramotnosti v rámci volieb
Mediálna gramotnosť je kľúčová počas volieb, pretože umožňuje občanom kriticky posudzovať obsah, ktorý konzumujú z rôznych mediálnych zdrojov. Je to najmä dôležité pri identifikácii zaujatého spravodajstva, propagandy a falošných správ, ktoré môžu ovplyvniť názory voličov a ovplyvniť výsledok volieb. Rozvoj mediálnej gramotnosti pomáha vytvoriť dobre informovaného voliča, ktorý môže robiť rozhodnutia na základe faktických informácií namiesto dezinformácií alebo manipulácie.
Výzvy a kontroverzie pri integrovaní AI
Integrácia AI do regulácie médií prináša rad výziev a kontroverzií. Jedným z hlavných problémov je zabezpečenie, aby AI systémy samé boli
bez zaujatosti, ktorá by mohla ovplyvniť regulačný proces. Ďalším záujmom je potenciálne použitie AI spôsobmi, ktoré by mohli narušiť slobodu prejavu alebo súkromie.
Kľúčové otázky zahŕňajú: Ako zabezpečíme, aby boli AI systémy nezaujaté a transparentné? Aké sú etické dôsledky používania AI v regulácii médií? Ako udržíme rovnováhu medzi efektívnym moderovaním obsahu a ochranou slobody prejavu a súkromia?
Výhody a nevýhody AI v regulácii médií
Používanie AI v regulácii médií prináša niekoľko výhod, ako je schopnosť analyzovať veľké množstvá údajov efektívnejšie ako ľudia, identifikovať rýchlo vzory dezinformácií a presadzovať regulácie v reálnom čase. Nevýhody však zahŕňajú riziko cenzúry, problémy so súkromím a závislosť na technológii, ktorá nemusí plne pochopiť nuansy ľudskej komunikácie a kultúry.
Súvisiace informácie a zdroje
Pre ďalšie informácie o mediálnej gramotnosti a umelej inteligencii v médiách by sa mohli hodiť nasledujúce odkazy:
– Rada Európy
– Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE)
– Európska audiovizuálna observatórium
– Európska komisia (pre ERGA a súvisiace politiky)
Každá z týchto organizácií zohráva významnú úlohu pri formovaní mediálnej politiky a regulácie v rámci Európy a ich webové stránky poskytujú cenné poznatky o aktuálnych iniciatívach a výskume.
The source of the article is from the blog girabetim.com.br