Umelá inteligencia (AI) prekonáva prekážky a otvára nové oblasti v rôznych sektoroch. Maja Škrjanc z Laboratória umelej inteligencie na Inštitúte Jožefa Stefana zdôraznila pokroky v oblasti vývoja digitálnych dvojčiat. Tieto virtuálne modely nie sú len novinkou, ale slúžia ako nevyhnutné nástroje pre výrobky, budovy alebo dokonca celé systémy. Singapur vytvoril trojrozmernú digitálnu repliku krajiny a Slovinsko nasleduje s podobnými projektmi zameranými na efektívne riadenie kritických infraštruktúr.
Okrem toho jednotlivci môžu teraz vytvoriť svoje digitálne dvojičky na sociálnych médiách, využívajúc pokročilé technológie umelej inteligencie na zrkadlenie ich online prítomnosti. Slovinsko svedčí o integrácii umelej inteligencie, keďže Tadej Justin, hlavný datový vedec na stránke Medius.si, odhalil ich vytvorenie platformy GamayunAI, ktorá je šikovná v získavaní údajov v reálnom čase, ich transformácii, ukladaní a vizualizácii. Bola zdôraznená dôležitosť kvalitných údajov pri plnom využití potenciálu umelej inteligencie.
Inovácie v oblasti lekárskej AI sú osobitne sľubné, ako diskutoval Žiga Špiclin z Laboratória pre obrazové technológie na Fakulte elektrotechniky Univerzity v Lubľane. Primárne sa venujú rozvoju modelov, ktoré automaticky analyzujú lekárske obrazy – prínos pre zdravotnícky priemysel, ďalej zvyšujúci efektívnosť diagnostických postupov. S dôrazom na desaťročné pilotné štúdie klasifikácie magnetických rezonančných obrazov pre roztrúsenú sklerózu, ich cieľom je posúdiť a predpovedať vývoj stavu.
Vplyv umelej inteligencie na vzdelávanie bol hlavným diskusným bodom. Andrej Kos, vedúci Laboratória pre telekomunikácie na Fakulte elektrotechniky, predstavuje posun k AI-asistovanému vzdelávaniu. Tento zmätenec očakáva, že sa profesori zmenia na facilitátorov kreativity a kritického myslenia, ktorí budú rozvíjať študentov v schopnosti rozoznávať kvalitu obsahu. Posolstvo bolo jasné: posilnenie mládeže nástrojmi AI postupne smeruje ich odbornosť do praktických, priemyselných aplikácií.
Osvežujúci kruhový stôl, vedený Vitomirom Štruc, profesorom a výskumníkom v Laboratóriu strojovej inteligencie, sa uskutočnil počas prvotného galavečera fakulty ‚Symfónia elektrotechniky+‘. Událosť, ktorá zahŕňala aj udelenie ocenení Elektra+ dekanom Markom Topičom, oslavovala spoluprácu medzi akadémiou a priemyselnými partnermi, uznávajúc subjekty ako Telekom Slovenije a Elektroinštitut Milan Vidmar za úspešné partnerstvá a agentúru IPPR za ich prínos k propagácii elektrotechniky.
Dodatočné fakty:
Umelá inteligencia a digitálne dvojičky sa čoraz viac využívajú na optimalizáciu podnikateľských operácií, zlepšenie správy životného cyklu produktov a zlepšenie zážitkov zákazníkov. Digitálne dvojičky sú dynamickými, aktuálnymi virtuálnymi reprezentáciami fyzického objektu alebo systému počas celého jeho životného cyklu, používanými na simuláciu, analýzu a riadenie. Použitie umelej inteligencie v tomto kontexte umožňuje prediktívnu údržbu, úspory energie a identifikáciu potenciálnych problémov pred ich vzniknutím.
Naďalej sa vyvíjajúci AI vytvára nové pracovné príležitosti, ale zároveň prinesie aj výzvy v súvislosti s presunom pracovnej sily a etickým použitím technológie. Preto je dôležitá edukácia v oblasti umelej inteligencie, nielen pre budúcich profesionálov, ale aj pre celkovú populáciu, aby porozumela a zodpovedne sa zapájala s týmito technológiami.
Kľúčové otázky a odpovede:
1. Aké sú hlavné výzvy spojené s umelou inteligenciou a digitálnymi dvojičkami?
Medzi výzvy patrí integrácia umelej inteligencie s existujúcimi systémami, zabezpečenie ochrany údajov a bezpečnosti, riadenie obrovského množstva generovaných údajov a riešenie etických otázok, ako je bázickosť v algoritmoch AI, presúvanie pracovných miest a „čierna skrinka“ problém, keď rozhodnutia prijaté AI systémami nie sú transparentné alebo vysvetliteľné.
2. Aké kontroverzie sú spojené s umelou inteligenciou?
Kontroverzie zahŕňajú etické implikácie rozhodovania sa umelej inteligenciou, problémy so sledovaním a súkromím a potenciálnu existenciu AI riadených zbraní vo vojne. Okolo účinkov umelá inteligencie na zamestnanosť a ekonomiku sa tiež vedú diskusie a otázka, či by AI mala byť regulovaná.
3. Aký je vplyv umelej inteligencie na vzdelávanie?
Umelej inteligencia mení vzdelávaciu krajinu tým, že poskytuje personalizované vzdelávacie zážitky, automatizuje hodnotenie, uľahčuje diaľkové vzdelávanie a pomáha v administrácii vzdelávania. Avšak existujú obavy týkajúce sa digitálneho rozdielu, ochrany údajov a potreby, aby ľudskí učitelia prispôsobili sa novým rolám.
Výhody a nevýhody:
Výhody:
– Digitálne dvojičky môžu významne zlepšiť efektívnosť, výkon a pochopenie systémov a procesov.
– AI v zdravotníctve môže viesť k skorším a presnejším diagnostikám, personalizovaným liečebným plánom a lepším výsledkom pre pacientov.
– AI vo vzdelávaní môže vyhovieť jedincovým štýlom a tempám učenia, zvyšujúc zapojenie a udržanie vedomostí.
Nevýhody:
– Vysoké implementačné náklady a zložitosť nastavenia digitálnych dvojičiek a systémov AI.
– Problémy s ochranou súkromia a bezpečnosť vznikajúce získavaním a spracovaním veľkého množstva údajov.
– Riziko presunu pracovných miest v niektorých odvetviach a potreba nových zručností a školenia pre pracovnú silu.
Keď sa umelej inteligencia a digitálne dvojičky ďalej vyvíjajú, je dôležité nájsť rovnováhu medzi inováciami a starostlivým zvážením etických, sociálnych a ekonomických dopadov.
Môžem odporučiť navštíviť nasledujúce odkazy pre viac informácií o pokrokoch v oblasti AI a súvisiacich technológiách:
– MIT Technology Review – Poskytuje informácie o nových technológiách.
– American Association for Artificial Intelligence – Ponúka zdroje o vývoji a výskume umelej inteligencie.
– IBM – Prezentuje technológie AI a digitálnych dvojičiek.
– NVIDIA – Zviditeľňuje použitie AI a GPU technológií v rôznych odvetviach.
The source of the article is from the blog kunsthuisoaleer.nl