Umelá inteligencia (UI) sa stala mimoriadne populárnou s vznikom generatívnych modelov UI, ako napríklad Dall.E a ChatGPT-4. Tieto modely UI preukázali pozoruhodné úspechy i občasné zlyhania a zároveň vyvolali diskusie o rozsahu a nebezpečenstvách pokročilej UI. Avšak čo môžeme skutočne z týchto generatívnych modelov UI, napríklad o svojej vlastnej prirodzenej inteligencii, sa naučiť? Ako filozof a kognitívny vedec som svoju kariéru venoval poznaniu ľudského mysle a verím, že skúmanie kontrastu medzi UI a prirodzenou inteligenciou môže poskytnúť cenné poznatky.
Generatívne modely UI sa učia tým, že vytvárajú prediktívne vzory v rôznych typoch údajov, čo im umožňuje generovať nové verzie týchto údajov. Napríklad ChatGPT sa špecializuje na generovanie textu na základe používateľských podnetov. Avšak prirodzená inteligencia zahŕňa oveľa viac ako len generovanie textu. Naše mozgy neustále učia predikovať senzorické informácie, ktoré získavame cez naše zmysly, s konečným cieľom vybrať akcie, ktoré nám pomáhajú prežiť a prosperovať v našom prostredí.
Tu sa ukrýva hlavný rozdiel. Prirodzená inteligencia zahŕňa predikcie toho, ako naše akcie ovplyvnia naše budúce senzorické zážitky. Napríklad, ak náhodou pristúpim na chvost svojej mačky, moje mozgy sa naučili, že s tým súvisiace senzorické vstupy zahŕňajú lajanie, čmýranie a možnú bolesť z odplaty škrabnutím. Tento druh učenia nám umožňuje rozlišovať príčinu od jednoduchej korelácie, čo je dôležité pre účinné konanie vo svete.
Naproti tomu sú súčasné modely UI, ako napríklad ChatGPT, primárne zamerané na predikciu konkrétnych typov údajov, ako sú sekvencie slov. Hoci to nám poskytuje pohľad do nášho sveta, chýba mu kľúčová zložka – akcia. Modely UI majú prístup len k verbálnym popisom akcií a ich typickým účinkom, no nedokážu prakticky zasiahnuť do sveta, aby testovali a zlepšovali svoje predikcie. Táto obmedzenosť nie je iba praktická, ale má aj hlbší význam. Biologické mysle kotvia svoje poznatky vo svete tým, že s ním interagujú a pozorujú príčinné vzťahy. Táto skúsenostná zakotvenosť nám umožňuje skutočne chápať vety ako „Mačka poškrabala osobu, ktorá jej nad chvostom stúpla.“ Naše generatívne modely sú formované našimi skúsenosťami prostredníctvom akcií.
Do budúcnosti je možné, že budúce modely UI by mohli vyvinúť zakotvené modely prostredníctvom aktívneho testovania vo svete skúseností. V niektorých oblastiach, ako online reklama a sociálne médiá, algoritmy už prispôsobujú svoje správanie na základe konkrétnych účinkov na používateľov. Ak budú silnejšie systémy UI využívať tento druh akčného cyklu, mohli by začať pripomínať zakotvenie v akcii a skúsenostiach, ktoré charakterizujú prirodzenú inteligenciu.
Na záver, generatívne modely UI poskytujú cenné poznatky a pokroky, avšak existujú významné odlišnosti medzi umelou a prirodzenou inteligenciou. Prirodzená inteligencia nie len predikuje senzorické informácie, ale zaraďuje k nim aj akcie a ich následky, prispievajúc k hlbšiemu pochopeniu sveta. Výskum týchto rozdielov nám pomôže oceniť jedinečné vlastnosti umelých a prirodzených inteligencií v dobe, keď sa UI neustále vyvíja.
The source of the article is from the blog jomfruland.net