Lidia PerskaFLORENCIA – Na pevnej diskusii zaoberajúcej sa komplexnosťou umelej inteligencie (AI) v pracovných vzťahoch sa stretli v pevnosti Da Basso vo Florencii počas 15. ročného Festivalu práce. Diskusia sa zameraovala na nevyhnutnú úlohu znalostí pri ochrane zamestnávateľov a zamestnancov pred potenciálnymi zneužitiami AI na pracovisku.
Odborníci zo študijného centra ‚IlLavoroContinua‘, ktorí zahŕňajú právnych špecialistov a skúsených právnikov, sa stretli, aby sa zameranili na vývoj zákonov, ktoré sa snažia dobehnúť rýchlo sa rozvíjajúce technológie AI, ich dôsledky v súčasnej legislatíve a najlepšie postupy do budúcnosti.
Fabrizio Di Modica, právny zástupca pracovného práva a predseda vedeckého výboru študijného centra, osvetlil komplexné spôsoby, ako je AI hlboko zakorenená v každodennom živote, pričom zvlášť zdôraznil priame dopady, ktoré má na vzťah medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, zdôrazňujúc nevyhnutnosť legislatívneho upravenia na národnej a európskej úrovni a prispôsobenia existujúcich zákonov týmto významným zmenám.
Keďže sa zákony v Európe a Taliansku rozvíjajú, profesionáli majú obavy, že ochrana pracovníkov zákonmi sa nemusí uplatniť dostatočne rýchlo. Andrea Cafà, prezident Fonarcomu, navrhol aktívnu úlohu sociálnych partnerov v tvorení predpisov prostredníctvom kolektívneho vyjednávania a hlavný dôraz na vzdelávanie odborových predstaviteľov a manažérov firiem v efektívnom riadení technológií.
Antonino Alessi, prezident Rady pracovných poradcov Palerma, navrhol vytvorenie samostatnej funkcie pre dohľad nad AI v pracoviskách – ‚Zodpovedný zamestnanec pre umelej inteligenciu‘ podobný manažérom pre bezpečnosť práce, obhajujúc proaktívny dialóg s podnikateľmi na minimalizáciu problémov a zvýšenie produktivity.
Príklad uvedený Giuseppem Tangom, pracovným sudcom, ilustroval, ako presun od tradičných odvetví zamestnanosti k vznikajúcej ‚gig economy‘ vytvoril flexibilný trh práce. Riešenie vzniknutých problémov vyžaduje primeranú kvalifikáciu nových foriem práce a vytvorenie robustných ochranných mechanizmov.
Nakoniec Tiziana Orrù, prezidentka pracovnej časti rímskeho tribunálu, sa dotkla etických, bezpečnostných a transparentných otázok vyvolávaných používaním sociálnych sietí a umelej inteligencie v práci, odkazujúc na predpisy ako GDPR pre automatizované procesy rozhodovania, pričom zdôraznila, že AI by mala slúžiť ľudstvu a nesmie ho prekričať, pričom etika by mala byť jadrovým základom.
(Pôvodný článok od agentúry DIRE)
Dôležité otázky a odpovede:
1. Ako môžu zákony zosúladiť s rýchlym pokrokom technológií AI na ochranu práv zamestnancov?
Zákonodarci sa stále snažia písať a prispôsobovať zákony, ktoré podporujú inovácie a chránia práva zamestnancov. Európska únia napríklad aktívne navrhuje a implementuje predpisy ako GDPR na riadenie ochrany údajov a automatizované rozhodovanie. Tieto úsilia však potrebujú neustálu revíziu a rýchlu adaptáciu, aby zabezpečili, že sú relevantné pre najnovšie pokroky v oblasti umelej inteligencie.
2. Akú úlohu môžu sociálni partneri zohrať pri formovaní predpisov týkajúcich sa AI na pracovisku?
Sociálni partneri, vrátane odborov a zväzov zamestnávateľov, môžu prostredníctvom kolektívneho vyjednávania zahrnúť dohody, ktoré budú riadiť používanie AI na pracovisku a chrániť práva zamestnancov. Okrem toho môžu ponúknuť školenie pre pracovníkov a manažérov, aby sa zvládali technologické zmeny zručne.
3. Aké sú hlavné výzvy spojené s implementáciou funkcie ‚Zodpovedný zamestnanec pre umelej inteligenciu‘ v spoločnostiach?
Kľúčovými výzvami sú definovanie rozsahu a právomoci takejto funkcie, poskytnutie primeraného školenia a zaistenie, že tieto osoby budú mať vplyv na rozhodovanie. Ďalej musí byť jasný rámec pre zodpovednosť a zodpovednosť, a to nielen právne, ale aj etické, za rozhodnutia ovplyvnené AI.
4. Ako ovplyvňuje AI ‚gig economy‘ a práva zamestnancov v nej?
Technológie AI môžu zefektívniť spojenie medzi voľnými pracovníkmi a príležitosťami, ale môžu aj zamotať tradičné vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom a komplikovať právne ochrany, ktoré pracovníci dostávajú. Zákonodarcovia majú za úlohu definovať nové kategórie práce a rozšíriť primerané právne ochrany týmto pracovníkom.
Kľúčové výzvy a kontroverzie:
Jednou z hlavných výziev je zabezpečiť, aby AI nástroje boli používané spôsobom, ktorý je spravodlivý, transparentný a nezasahoval do práv pracovníkov, ako sú práva na ochranu súkromia a nediskrimináciu. Kontroverzie sa často týkajú etického používania AI pri rozhodovaní o zamestnaní, sledovaní zamestnancov a možných predsudkov v enkódoch AI.
Výhody a nevýhody:
Výhody:
– AI môže zvýšiť produktivitu a efektívnosť v pracovisku, čo môže viesť k ekonomickému rastu.
– Môže pomôcť pri rozhodovacích procesoch poskytovaním dátami podporovaných poznatkov, ktoré by mohli byť nad ľudskú analýzu.
– Pre zamestnancov môže AI znamenať príležitosti pre nové typy pracovných miest a kariérne postupy, keď sa učia pracovať po boku inteligentných strojov.
Nevýhody:
– Hrozí nebezpečenstvo nahradenia práce, keďže niektoré zručnosti budú zastarané s automatizáciou AI.
– AI môže byť používaná na excessive sledovanie zamestnancov, čo zasahuje do ich práv na súkromie.
– Systémy AI môžu udržiavať alebo dokonca prehĺbovať predsudky, ak nie sú starostlivo navrhnuté a monitorované.
Pre súvisiace informácie týkajúce sa AI a spoločnosti vrátane politík a predpisov by mohli byť užitočné nasledujúce odkazy:
– Európska únia
– Organizácia spojených národov
