Roman RemberVzostup virtuálnej reality viedol k nárastu spotreby energie a emisií uhlíka, čo predstavuje výzvu pre udržateľné ciele. Podľa nedávnej správy sa uhlíková stopa technológií VR za posledných päť rokov zvýšila o 50 % a vznikajú obavy o dosiahnutie cieľov net-zero do roku 2030.
Nepredvídateľné environmentálne dôsledky VR vyplývajú z rastúceho dopytu, ktorý si vyžaduje rozšírenie dátových centier na uspokojenie potrieb tejto sa rozvíjajúcej technológie. Hoci služby VR majú potenciál znížiť emisie uhlíka, rýchle rozširovanie dátových centier vedie k zvýšenej spotrebe energie a následne aj k vyšším emisiám uhlíka.
Podobne ako v prípade účinkov umelej inteligencie na uhlíkovú stopu Google, je obtiažne predpovedať environmentálne účinky VR kvôli nevyhnutnosti škálovania infraštruktúry na podporu technológie. Napríklad implementácia ponořujúcich zážitkov VR môže viesť k náporu spotreby energie porovnateľnému s celkovou spotrebou elektriny krajiny.
Keďže technológie VR pokračujú v rozvoji, obava spočíva v hľadaní udržateľných riešení na napájanie týchto inovácií. Neplnenie rastúcich energetických požiadaviek obnoviteľnými zdrojmi by mohlo viesť k významnému emisiám skleníkových plynov a zhoršeniu environmentálnych problémov.
Riešenie environmentálnych dôsledkov expanzie VR vyžaduje komplexný prístup, ktorý dáva prednosť prechodu na čistú energiu a udržateľné postupy. Rozvoj inovatívnych riešení prispôsobených jedinečným požiadavkám virtuálnej reality bude kľúčový pre zmierňovanie jej environmentálneho vplyvu a smerovanie k zelenšej budúcnosti.
