Soul integruje modernú technológie na zlepšenie riadenia núdzových situácií v mrakodrapoch.

Seoul zvyšuje úroveň bezpečnosti mrakodrapov pomocou umelej inteligencie a IoT

Seoul zaujíma futuristický prístup k riadeniu katastrof v svojich vysokých budovách. Štruktúry ako Lotte World Tower, ktorá sa vypína do výšky 555 metrov a je piata najvyššia veľryba sveta, spolu so Yeouido International Finance Center budú vybavené pokročilými technologickými systémami integrujúcimi umelej inteligenciu (AI) a Internet vecí (IoT).

Mestská samospráva oznámila plány na zavedenie spoľahlivého systému riadenia katastrof, využívajúceho technológie AI a IoT pre vysoké budovy, vrátane tých s integrovanými podzemnými komplexmi.

Na dosiahnutie tohto cieľa bola vypísaná verejná súťaž s cieľom zahájiť iniciatívu do konca mesiaca po výbere zhotoviteľa projektu. Očakáva sa, že proces sa ukončí do konca roka.

IoT pre čistejšie ovzdušie v Soule

Okrem toho, Samospráva Soulu, spolu so Seoul Green Environment Support Center a 25 autonómnymi obvodmi, využíva IoT na lepšie riadenie kvality ovzdušia v malých zariadeniach s emisiami.

Podľa revízií vykonaných v máji 2022 v nariadení o výkone zákona o ochrane životného prostredia vzduchu sú tieto miesta povinné inštalovať meracie zariadenia IoT, ktoré monitorujú emisie znečisťujúcich látok.

Od minulého mesiaca bolo do 422 miest v Soule nainštalovaných týchto zariadení, čo umožňuje monitorovanie emisií v reálnom čase a ich kontrolu, tým sa prispieva k zdravšiemu mestskému prostrediu.

Kľúčové otázky a odpovede:

Otázka: Aké konkrétne technológie sa používajú v seoulských mrakodrapoch na riadenie katastrof?
Odpoveď: V seoulských mrakodrapoch sa používajú technológie riadenia katastrof, ktoré zahŕňajú AI pre analýzu a predpovedanie potenciálnych katastrofických situácií, a zariadenia IoT pre monitorovanie v reálnom čase a systémy núdzového reagovania. Tieto umožňujú efektívne evakuačné trasy, monitorovanie zdravia štruktúr a komunikáciu s núdzovými službami.

Otázka: Ako zlepšuje technológia IoT kvalitu ovzdušia v Soule?
Odpoveď: V Soule sa inštalujú zariadenia IoT na monitorovanie emisií znečisťujúcich látok v reálnom čase na malých miestach s emisiami. Tým sa zabezpečuje dodržiavanie environmentálnych predpisov a pomáha pri okamžitých korekciách, ak hladiny emisií presiahnu bezpečné limity.

Otázka: Prečo potrebujú vysoké budovy a podzemné komplexy v Soule špeciálne pokročilé systémy riadenia katastrof?
Odpoveď: Kvôli ich zložitosti a veľkému počtu obyvateľov sú vysoké budovy a podzemné komplexy náročnejšie evakuovať a monitorovať v prípade katastrofy. Pokročilé systémy môžu poskytnúť časnú detekciu a promptnú, koordinovanú reakciu na minimalizáciu škôd pre obyvateľov a škody na štruktúrach.

Kľúčové výzvy a kontroverzie:

Výzvy:
– Integrácia technológií AI a IoT do existujúcej infraštruktúry mrakodrapov bez vyvolania prerušení.
– Zabezpečenie, aby technológia zvládla a fungovala počas katastrofy bez zlyhania.
– Ochrana súkromia a bezpečnosti jednotlivcov v súvislosti s údajmi zozbieranými týmito systémami.

Kontroverzie:
– Obavy týkajúce sa ochrany údajov a potenciálu pre sledovanie prostredníctvom implementácie zariadení IoT.
– Vysoké náklady spojené s implementáciou najmodernejších technológií a diskusia o tom, kto by mal tieto náklady znášať.

Výhody a nevýhody:

Výhody:
– Zlepšená bezpečnosť a zníženie úmrtí počas katastrof.
– Monitorovanie v reálnom čase umožňuje okamžitý zásah na zabránenie alebo zmiernenie nebezpečných situácií.
– AI môže zlepšiť prediktívne schopnosti a potenciálne zabrániť katastrofám, skôr než nastanú.

Nevýhody:
– Vysoké počiatočné a prevádzkové náklady na pokročilé technologické systémy.
– Riziko nadmernej závislosti na technológii, ktorá môže zlyhať počas katastrofických udalostí.
– Potenciálne porušenie súkromia kvôli neustálemu monitorovaniu a zozbieraniu údajov.

Pre ďalšie informácie o špecifických iniciatívach a aktualizáciách týkajúcich sa Soulu sa môžete obrátiť na oficiálnu webovú stránku Mestskej samosprávy Soulu na nasledujúcom odkaze: Mestská samospráva Soulu.

The source of the article is from the blog publicsectortravel.org.uk

Privacy policy
Contact