Tchaj-pej, Taiwan – 37. ročné Fórum s témou Inteligencie organizované Market Intelligence & Consulting Institute (MIC) Inštitútu pre priemyselné informácie sa zameralo na pokroky v aplikáciách čipov s umelej inteligenciou a technológiu balenia. Podľa Kai-An Zhenga, konzultanta priemyslu a vedúceho skupiny v inštitúte, technologické zdokonaľovanie bezdrôtovej komunikácie a rastúca konektivita zariadení sa podieľajú na mnohovrstevných evolučných procesoch čipov s umelej inteligenciou v rámci Internetu vecí (IoT). Do roku 2025 sa predpokladá, že každá osoba bude mať priemerne viac ako 2,5 zariadenia IoT.
Tieto čipy s umelej inteligenciou sú čoraz dôležitejšie v každodennom živote, revolucionizujú motoristický priemysel zvyšovaním bezpečnosti vodičov a zážitkov v aute. Inteligentná umelej inteligencie v aute môže prispieť k vytvoreniu personalizovaného prostredia kabíny, čo prináša zlepšenie bezpečnosti jazdy, zábavy v aute a hlasovej asistencie. Mimo vozidla prispieva integrácia umelej inteligencie a IoT k bezpečnejšiemu prostrediu jazdy a presnejšiemu plánovaniu trás na optimalizáciu funkcii asistencie vodičovi.
V športovom tréningu bola prijatá umelej inteligencie na analýzu akcií športovcov, ako je postoj a ťažisko počas zdvíhania závaží, s cieľom dosiahnuť optimalizované tréningové výsledky. Okrem toho sa aplikujú virtuálne tréningové techniky, najmä tie, ktoré integrujú technológie AR a VR, ktoré sa používajú na simuláciu tréningových prostredí a sledovanie rozdielov v mozgovej aktivite počas fyzických aktivít.
Aj medicínske odvetvie profituje z pokrokov v umelej inteligencii. Spoločnosti ako Neuralink vyvíjajú mozgové implantovateľné čipy schopné čítať a analyzovať mozgové vlny, čo by mohlo potenciálne pomôcť obetiam mozgových príhod ovládať externé zariadenia na aktiváciu svalov pomocou mozgových vĺn.
Zheng zdôraznil mnohostrannosť aplikácií čipov s umelej inteligenciou, od vykonávania úloh rozpoznávania obrazu a hlasu pri vložení do jednotlivých zariadení, zlepšenia funkčnosti domácich systémov s hlasovou kontrolou až po ich flexibilnú konfigurovateľnosť pri kombinácii s komunikačnými čipmi na jednej doske, ako je to vidieť pri multifunkčných platformách spoločnosti Wayson. Takáto flexibilita ukazuje nevyhnutnú úlohu a rôznorodosť umelej inteligencie vo moderne technológiách a smeruje k efektívnej kontrole nákladov s univerzálnymi čipmi ako budúcim bodom zamerania vývoja.
Dôležité otázky a odpovede
1. Aký je význam čipov s umelej inteligenciou v zariadeniach IoT?
Čipy s umelej inteligenciou sú špecializované procesory navrhnuté na efektívne vykonávanie úloh umelej inteligencie, ako sú strojové učenie a spracovanie údajov. V kontexte zariadení IoT tieto čipy umožňujú inteligentnejšie funkcie tým, že poskytujú schopnosť analyzovať a robiť rozhodnutia na základe údajov zbieraných senzormi. Tým zlepšujú zážitok používateľa s funkčnosťami ako personalizované nastavenia, prediktívna údržba a autonómna prevádzka.
2. Aké sú hlavné výzvy pri rozšírení diferencovaných čipov s umelej inteligenciou v zariadeniach IoT do roku 2025?
Rozšírenie diferencovaných čipov s umelej inteligenciou v rámci zariadení IoT prináša niekoľko výziev:
– Miniaturizácia: Vytváranie menších, výkonnejších čipov, ktoré sa zmestia do rôznych zariadení bez kompromitovania výkonu.
– Energetická efektívnosť: Zariadenia IoT často fungujú na batérie, čo robí energetickú efektívnosť kľúčovou pri návrhu čipov s umelej inteligenciou.
– Bezpečnosť: S integráciou čipov s umelej inteligenciou do zariadení je zásadný význam zabezpečenia ochrany údajov kvôli zvýšenému riziku útokov.
– Interoperabilita: Zabezpečiť, aby čipy s umelej inteligenciou v zariadeniach IoT mohli komunikovať a bezproblémovo fungovať s inými zariadeniami a systémami, je komplexná úloha.
– Náklady: Znižovanie nákladov na výrobu čipov s umelej inteligenciou je nevyhnutné pre uľahčenie ich širokej adopcie v zariadeniach IoT pre bežného spotrebiteľa.
3. Aké kontroverzie sú spojené s čipmi s umelej inteligenciou v zariadeniach IoT?
Jednou potenciálnou kontroverziou sú etické a bezpečnostné aspekty širokého nasadenia zariadení IoT vybavených AI. Tieto zariadenia by mohli zbierať citlivé osobné údaje a existujú obavy o to, kto má prístup k týmto údajom a ako sú používané.
Výhody čipov s umelej inteligenciou v zariadeniach IoT:
– Zvýšená efektívnosť: Čipy s umelej inteligenciou môžu spracovávať údaje lokálne, znižujúc potrebu neustálej konektivity so serverom a tým šetrí šírku pásma a znižuje oneskorenie.
– Zlepšený zážitok používateľa: Umožňujú rozšírené funkcie ako hlasové ovládanie a rozpoznávanie tváre, čím robia zariadenia intuitívnejšími a pohodlnejšími na použitie.
– Potenciál pre inovácie: Začlenenie umelej inteligencie môže viesť k rozvoju nových inteligentných funkcií a služieb v rôznych odvetviach.
Nevýhody čipov s umelej inteligenciou v zariadeniach IoT:
– Vyššie náklady: Začlenenie čipov s umelej inteligenciou do zariadení IoT môže zvýšiť ich cenu, čím potenciálne obmedzí ich penetráciu na trhu.
– Zložitosť: Návrh a vývoj čipov s umelej inteligenciou si vyžadujú značnú odbornosť, čo môže byť pre menších výrobcov prekážkou.
– Obavy o súkromie: Zariadenia s AI môžu zaznamenávať a spracovávať veľké množstvá osobných údajov, čím sa vznášajú obavy o súkromie používateľa a bezpečnosť údajov.
Súvisiaci odkaz:
Ak chcete zistiť viac o čipoch s umelej inteligenciou a technológii IoT, môžete navštíviť nasledujúcu webovú stránku: Institute for Information Industry. Pred návštevou stránky si prosím overte, že URL adresa je aktuálna a platná.
The source of the article is from the blog myshopsguide.com