Vzostup umelej inteligencie (AI) chatbotov v oblasti mentálneho zdravia vyvolal diskusiu o ich účinnosti a klasifikácii. Tieto chatboty, ako napríklad Earkick a Woebot, ponúkajú nepretržitú podporu a prostredie bez stigma na riešenie problémov s mentálnym zdravím. Napriek tomu ostáva otázka: sú považované za formu terapie alebo jednoducho za nástroj na sebahelp?
Zatiaľ čo niektorí argumentujú, že AI chatboty by sa nemali označovať ako terapia, jednoznačne poskytujú cennú pomoc jednotlivcom čeliacim menej závažným mentálnym a emocionálnym problémom. Tieto chatboty používajú techniky bežne užívané terapeutmi, ako je poskytovanie súcitných vyjadrení, ponúkanie dýchacích cvičení a navrhovanie stratégií na zvládanie stresu. Hoci dosahujú podobný cieľ, majú výrazné rozdiely oproti tradičným terapeutickým seansiám.
Earkick, napríklad, si kladie za cieľ vyhnúť sa označovaniu ako terapia, pričom uznáva svoje potenciálne terapeutické výhody. Karin Andrea Stephan, spoluzakladateľka Earkick, zdôrazňuje ich nechuť byť označovaní ako forma terapie, aj keď to používatelia vnímajú takto. Toto rozlíšenie je kľúčové v opakujúcom sa poli digitálneho zdravia, ktoré chýba regulačný dohľad zo strany organizácií ako Úrad pre kontrolu potravín a liekov (FDA).
Chýba regulácie zo strany FDA predstavuje výzvu pre odvetvie mentálneho zdravia v pokuse o zvládnutie krízy v radoch tínedžerov a mladých dospelých. Tieto aplikácie explicitne nediagnostikujú alebo neliečia lekárske stavy, čo im umožňuje obísť regulačný dohľad. To však znamená aj to, že spotrebitelia majú obmedzené údaje o ich účinnosti. Hoci chatboty ponúkajú bezplatnú a dostupnú alternatívu terapii, stále existuje potreba vedenských dôkazov na podporu ich vplyvu na mentálne zdravie.
Napriek absencii regulačného dohľadu niektoré spoločnosti podnikli dobrovoľné kroky smerom k schváleniu FDA na získanie dôveryhodnosti. Väčšina však ešte neprešla týmto náročným procesom, čo zanecháva spotrebiteľov na tvrdeniach samotných spoločností. Vzniká obava, že osoby hľadajúce pomoc nemusia dostať adekvátnu a evidenčne podloženú podporu.
Napriek tomu nedostatok profesionálov v oblasti mentálneho zdravia a zvyšovanie dopytu po dostupných zdrojoch mentálneho zdravia viedol k integrácii chatbotov v rôznych zdravotníckych systémoch. Britská Národná zdravotnícka služba napríklad zaviedla Wysa, chatbota navrhnutého na pomoc so stresom, úzkosťou a depresiou. Okrem toho niektorí americkí poisťovatelia, univerzity a nemocnice ponúkajú podobné programy na uspokojenie rastúceho dopytu.
Dr. Angela Skrzynski, rodinná lekárka v New Jersey, poznamenáva, že pacienti sú často otvorení vyskúšaniu chatbotov ako alternatívy k dlhým čakacím zoznamom na terapiu. Poukazuje na to, že chatboty ako Woebot, vyvinutý psychologičkou Alison Darcy so školením na Stanfordovej univerzite, nie len prínosom pacientom, ale aj poskytujú podporu preťaženým klinici. Údaje zhromaždené z aplikácie Woebot od Virtua Health ukazujú, že sa používa priemerne sedem minút denne, čo demonštruje jeho potenciál ako užitočný zdroj pre mentálne zdravie.
Na rozdiel od mnohých iných chatbotov Woebot v súčasnosti spočíva na štruktúrovaných skriptoch namiesto generatívnych modelov AI. Toto umožňuje kontrolovanjší rozhovor a zmiernenie rizík poskytovania nepresných informácií alebo halucinácií. Zakladateľka Alison Darcy si uvedomuje výzvy spojené s generatívnymi modelmi AI, keďže môžu zasahovať do myšlienkového procesu jednotlivca namiesto toho, aby ho uľahčovali.
Vplyv AI chatbotov na mentálne zdravie bol predmetom rôznych štúdií, hoci len málo z nich splnili prísne štandardy medicínskeho výskumu. Jedna komplexná recenzia AI chatbotov zistila, že v krátkodobom horizonte dokážu výrazne zmierniť symptómy depresie a úzkosti. Avšak autori zdôraznili nedostatok dlhodobých údajov a komplexných hodnotení ich celkového vplyvu na mentálne zdravie.
Napriek tomu boli vyjadrené obavy ohľadom schopnosti chatbotov presne identifikovať núdzové situácie a suícídne myšlienky. Aj keď vývojári zdôrazňujú, že ich aplikácie nie sú určené na poskytovanie krízovej poradenskej služby alebo prevenciu samovražedného správania, prípady potenciálnych núdzových situácií musia byť správne riešené. Poskytnutie používateľom kontaktných údajov na krízové linky a zdroje je kľúčové v týchto situáciách.
Zaznel výzva po regulačnom dohľade, pričom experti ako Ross Koppel navrhujú, aby FDA zohrávala úlohu pri regulácii chatbotov. Stanovenie usmernení a uvalenie posuvnej škály na základe potenciálnych rizík by mohlo zabezpečiť zodpovedné využívanie týchto aplikácií a zabrániť im v zatienení overených terapií pre závažnejšie stavy.
Na záver sa dá povedať, že AI chatboty sa stali sľubným nástrojom v oblasti mentálneho zdravia, ponúkajúc dostupnú a bez stigma zaťaženú podporu. Hoci nie sú ekvivalentom tradičnej terapie, majú potenciál pomáhať jednotlivcom s menej závažnými mentálnymi a emocionálnymi problémami. Avšak nedostatok regulačného dohľadu a komplexných dôkazov vyvoláva otázky o ich dlhodobej účinnosti a vplyve na mentálne zdravie. Napriek tomu, s zodpovedným vývojom a reguláciou by mohli AI chatboty zohrať významnú úlohu v zvládaní globálnej krízy mentálneho zdravia.
FAQ
The source of the article is from the blog anexartiti.gr