Hlavné oddelenie metropolitnej polície v Tokiu zatklo 25-ročného nezamestnaného muža, Ryu Hikaru, bývajúceho v meste Kawasaki, pre obvinenia z úmyselného využitia generatívnej umelej inteligencie (AI) na vytvorenie počítačových vírusov s cieľom požadovať výkupné v kryptomene a šifrovať súbory. Pred týmto incidentom čelil Hikaru obvineniam z podvodu. Podozrieva sa ho, že využil odpovede z viacerých nástrojov generatívnej umelej inteligencie na vytvorenie vírusu.
Byť zadržaný pre využitie generatívnej umelej inteligencie na výrobu vírusu je potenciálne prípad prvý svojho druhu v Japonsku. Hikaru, ktorý predtým pracoval v továrni bez pozadia v IT alebo príbuznom vzdelaní, prejavil veľký záujem o ľahké získanie peňazí prostredníctvom ransomware, čo teraz priznal. Veril, že umelej inteligencii môže zvládnuť akúkoľvek úlohu, ak mu budú správne kladené otázky.
Americká spoločnosť OpenAI podnikla kroky na posilnenie svojich systémov, ako je ChatGPT, aby zabránila odpovediam na otázky, ktoré by mohli byť zneužité na kriminálne účely. Hikaru však tieto ochrany obišiel pomocou online výskumu metód a využil niekoľko anonymných, bezplatných generatívnych aplikácií na chatovanie, pozorne skrývajúc svoje úmysly pri kládaní otázok na vytvorenie vírusu.
Kľúčové otázky a odpovede:
Otázka: Aké konkrétne nástroje AI použil Ryu Hikaru na vytvorenie škodlivého softvéru?
Odpoveď: Článok neuvádza konkrétne nástroje AI použité Hikaruom, len zmieňuje, že využil odpovede z viacerých nástrojov generatívnej umelej inteligencie.
Otázka: Ako sa Ryu Hikaru dokázal vyhnúť opatreniam implementovaným vývojármi AI?
Odpoveď: Hikaru výskumom online metód obišiel opatrenia a použil niekoľko anonymných, bezplatných aplikácií na chatovanie s generatívnou AI. Skryl svoje zlé úmysly pri pokladaní otázok na zostavenie vírusu.
Otázka: Aké sú dôsledky tohto incidentu pre vývojárov AI a kybernetickú bezpečnosť?
Odpoveď: Tento incident poukazuje na potenciálnu zneužitie technológie AI a zdôrazňuje potrebu silných opatrení a neustáleho monitorovania vývojármi AI. Tiež zdôrazňuje dôležitosť pokročilých bezpečnostných opatrení na boj proti hrozbám generovaným AI.
Výzvy a kontroverzie:
Jednou z hlavných výziev pri používaní AI na tvorbu malvéru je etické využívanie technológií AI. Keďže AI sa stáva sofistikovanejšou, môže byť využitá na účely prospešné aj škodlivé. Existuje kontroverzia o zodpovednosti vývojárov a platforiem monitorovať a kontrolovať používanie svojich systémov AI, aby sa predišlo zneužitiu, bez porušenia súkromia používateľov a slobody prejavu.
Ďalšou výzvou je schopnosť vyšetrovateľských orgánov držať krok s tempom technologického rozvoja. Keďže jednotlivci so zlými úmyslami využívajú pokročilejšie technológie, stáva sa ťažšie odhaliť a zabrániť kybernetickej trestnej činnosti.
Výhody a nevýhody:
Výhody:
– Zatknutie Hikaru ukazuje, že bezpečnostné agentúry sa stávajú zručnejšími v identifikácii a zatýkaní osôb zneužívajúcich technológiu AI.
– Môže viesť k silnejším opatreniam v kybernetickej bezpečnosti a k vývoju bezpečnejších systémov AI spoločností na zabránenie takýmto incidentom v budúcnosti.
Nevýhody:
– Použitie AI na tvorbu malvéru predstavuje významné zvýšenie kybernetických hrozieb, čo môže urobiť obtiažnejším ochranu jednotlivcov a podnikov.
– Vzbudzuje obavy o súkromie a sledovanie, pretože nástroje AI môžu vyžadovať ďalšie monitorovanie.
– Malvéry generované AI by mohli viesť k besneniu medzi kybernetickými zločincami a profesionálmi v kybernetickej obrane, čo by mohlo viesť k zvyšujúcim sa nákladom a zložitosti v oblasti kybernetickej obrany.
Pre ďalšie čítanie o vývoji a implementácii technológií AI, navštívte OpenAI. Pre informácie o kybernetickej bezpečnosti a ako sa chrániť pred malvérom a ransomvérom, môžete navštíviť Agentúru kybernetickej bezpečnosti a infraštruktúry (CISA). Upozorňujem, že som poskytol tieto URL adresy za predpokladu, že sú presné a vedú na hlavný domén, ako bol požadovaný, a nevedú na žiadne podstránky.