V uplynulých rokoch rýchly vzostup ťažby kryptomien vzbudil obavy o spotrebu elektriny a vody, keďže stroje vyžadovali značné chladenie. Aj keď záujem o kryptomeny sa do istej miery stabilizoval, objavila sa ďalšia výzva: rastúci počet dátových centier, ktoré sa zakladajú v reakcii na našu fascináciu generatívnym AI.
Napriek sľubu, že technológia pomôže pri ochrane životného prostredia, sa táto predstava ukázala ako klamná. Napríklad očakávanie, že digitálne nástroje znížia spotrebu papiera, sa nenaplnilo; v skutočnosti spotreba papiera naďalej rastie, pretože online nakupovanie vyžaduje viac obalov ako kedykoľvek predtým.
Často označované ako cloud computing, dátové centrá sú hmatateľné budovy plné energiu požierajúcich strojov. Môžu sa zdať neviditeľné alebo cenovo dostupné, ale ich environmentálny dopad je významný. Štúdia z The Shift Project odhaduje, že do budúceho roka bude osem percent uhlíkových emisií pochádzať z digitálnej ekonomiky, pričom tento trend je čiastočne poháňaný obavami o udržateľnosť.
Keďže používanie AI narastá, rastú aj spotreba zdrojov a emisie. Investigatívne správy odhaľujú, že uhlíková stopa veľkých technologických spoločností, vrátane Googlu a Microsoftu, je značne podhodnotená, a to viac ako sedemkrát, čo naznačuje vážny environmentálny dopad, ktorý by sa mohol v nasledujúcich rokoch zhoršiť.
My, ako používatelia, máme v tomto scenári úlohu. Je dôležité pochopiť, že naše technologické voľby môžu významne ovplyvniť životné prostredie – od podpory spolupráce až po spôsob, akým tieto technológie využívame. Prioritizovaním efektívnosti a uvedomením si našej spotreby môžeme zmierniť negatívne dôsledky našich digitálnych návykov.
Skryté environmentálne náklady nových technológií
Keďže nové technológie sa objavujú rýchlo, stáva sa čoraz dôležitejším pochopiť ich skryté environmentálne náklady. Hoci mnoho z týchto technológií sľubuje inováciu a efektívnosť, často prichádzajú s kompenzáciou: významným environmentálnym dopadom, ktorý nie je okamžite zjavný. Tento článok skúma tieto náklady, kľúčové výzvy, kontroverzie a výhody aj nevýhody nových technológií.
Aké sú environmentálne náklady spojené s novými technológiami?
Nové technológie ako umelá inteligencia (AI), blockchain a Internet vecí (IoT) revolučne menia odvetvia, ale sú aj prispievateľmi k degradácii životného prostredia. Jedným z významných nákladov je spotreba energie spojená s prevádzkou dátových centier a spracovateľskej sily pre AI algoritmy. Podľa štúdie Medzinárodnej energetickej agentúry z roku 2021 predstavovali dátové centrá samy osebe približne 1 % globálneho dopytu po elektrine a tento podiel sa očakáva, že vzrastie s expanziou AI.
Aké sú kľúčové výzvy a kontroverzie týkajúce sa týchto technológií?
Jednou z hlavných výziev je obstarávanie materiálov pre výrobu technológií, najmä vzácnych zemín. Procesy ťažby týchto kovov sú často spojené so závažnými environmentálnymi a sociálnymi následkami, vrátane likvidácie biotopov a znečistenia. Navyše, likvidácia elektronického odpadu (e-odpadu), ktorý obsahuje toxické látky, predstavuje významné výzvy pre odpadové hospodárstvo a environmentálnu bezpečnosť.
Kontroverzia sa točí okolo rovnováhy medzi technologickým pokrokom a udržateľnosťou životného prostredia. Kým zástancovia tvrdia, že technológie ako AI môžu zlepšiť efektivitu v spotrebe energie a správe zdrojov, kritici tvrdia, že súčasný trend nie je udržateľný. Napríklad, jedno tréningové kolo niektorých pokročilých AI modelov môže emitovať uhlík ekvivalentný celkovým emisiám vozidla počas jeho životnosti.
Výhody a nevýhody
Nové technológie ponúkajú množstvo výhod, vrátane zvýšenej efektívnosti, zlepšenej komunikácie a inovácií v oblasti zdravia a bezpečnosti. Napríklad, udržateľné technologické inovatívnosti v oblasti zberu energie a obnoviteľných zdrojov môžu pomôcť znížiť našu uhlíkovú stopu, ak sú efektívne implementované.
Napriek tomu nevýhody nemožno prehliadnuť. Obrovská spotreba energie, spojená s významnými emisiami generovanými spracovaním údajov a výrobou technológie, vzbudzuje obavy. Okrem toho digitálna priepasť zdôrazňuje etické problémy, keďže rozvojové krajiny môžu znášať následky krízy e-odpadu kvôli nedostatku zdrojov na správu.
Čo sa dá urobiť na zmiernenie týchto environmentálnych dopadov?
Na riešenie týchto výziev musia zainteresované strany – vrátane vlád, spoločností a spotrebiteľov – spolupracovať na udržateľných praktikách. Spoločnosti môžu investovať do obnoviteľnej energie pre svoje dátové centrá a zlepšovať energetickú efektívnosť vo svojich operáciách. Spotrebitelia môžu byť tiež informovanejší o svojich technologických voľbách a vyberať si značky, ktoré sa zaväzujú k udržateľným praktikám.
Navyše, legislatíva a medzinárodné dohody môžu zohrávať dôležitú úlohu pri regulovaní likvidácie e-odpadu a zabezpečovaní zodpovedného získavania materiálov. Vzdelávanie o ekologických dopadoch nových technológií je kľúčové na vytvorenie uvedomelej užívateľskej základne.
Záver
Keď pokračujeme v navigácii v rastúcom období nových technológií, je dôležité ostať pozorný na skryté environmentálne náklady, ktoré nesú. Pochopením týchto implikácií a spoločným konaním môžeme pracovať na udržateľnejšej budúcnosti, ktorá využije výhody technológie a minimalizuje jej environmentálne nevýhody.
Pre viac informácií o dopade technológie na životné prostredie môžete preskúmať zdroje o udržateľnosti na stránkach World Wildlife Fund a United Nations.
The source of the article is from the blog bitperfect.pe